Afternoon accoustic

2016-02-11 19:26:28.59066
Random
tags:    random   music   text     

Skúškový týždeň a svoje osemnáste narodeniny mám úspešne za sebou, a tak sa môžem opäť venovať tomu, čo robím najradšej. Posledné dva týždne boli pre mňa nie len časovo, ale aj psychicky dosť náročné, a preto som rada, že sa päť môžem naplno venovať točeniu, editovaniu a v neposlednom rade - písaniu. Mnohí z vás z môjho instagramu vedia, že som svoje osemnáste narodeniny strávila minulý týždeň vrámci môjho prvého skúškového dňa, a tak sa chystám ich poriadne osláviť až tento víkend. V kruhu rodiny, najlepších kamarátov a svojho priateľa. Pred rokom by som si svoje osemntáste narodeiny predstavovala úplne inak a dnes, je prítomnosť týchto pár ľudí viac, ako si môžem priať. 

Mám pocit, že posledné týždne bolo toho na mňa príliš veľa a nedokázala som vôbec oddychovať. Mala som pocit, že každú chvíľu vyhorím, a tak som sama so sebou uzavrela pomyselnú dohodu, že jeden deň v týždni vypnem úplne od všetkého a od všetkých. Oh a áno, aby som nezabudla. V poslednej dobe si čím ďalej tým viac uvedomujem správanie ľudí navôkol. Neviem, či je to tým, že som sa začala pohybovať v inej spoločnosti ľudí, že som začala riešiť dôležité veci, ktoré taktiež závisia aj od iných a že sa viac učím o živote a uvedomujem si niektoré fakty, ale ľudia ma začali naozaj prekvapovať. Moje ideály o ľudskom charaktere sa tak trochu zrútili a každý deň stretnem minimálne jednu osobu, pri ktorej si v hlave stále opakujem vetu ,,takto nikdy nemôžem dopadnúť, takýto človek sa zo mňa nikdy nesmie stať''. Tým, že sa pohybujem v širšom spektre ľudí a občas som nútená s nimi pracovať mi otvára oči a ja si každým dňom uvedomujem, akí dokážu byť ľudia zlí, neprajní a sebeckí. A o tom, že sa klamstvá stali každodennou motlidbou ľudstva už ani nevravím. Nechcem byť paranoidná a už vôbec nemám v úmysle škatuľkovať si ľudí, ale mám len čerstvých 18 a už mám vážny problém s dôverou k ľuďom. Je prirodzené, že každý z nás túži po tom, mať sa čo najlepšie, ale za akú cenu?

To bola len malá vsuvka k tomu, že už dlhšiu dobu dusím v sebe názory na desiatky ľudí v mojom okolí, ktoré si vrámci vlastného komfortu nemôžem dovoliť vysloviť nahlas. Nie je to smutné? Ľudia musia potláčať vlastné pocity a názory len preto, aby sa mali dobre. Ani neviem kedy som to vlastne začala robiť, ale už na základnej škole som zistila, že úprimnosť sa nevypláca. Našťastie si stále budujem akúsi bublinu, do ktorej je pozvaných len veľmi málo ľudí. A áno viem, že za môj krátky život toho ani zďaleka nebolo toľko a že v nasledujúcich x rokoch sa ešte miliónkrát popálim, sklamem, objavím ďalších tisíc zlých vecí vo svete a v mojom okolí, ale niekedy si jedoducho prajem, aby veci boli jednoduchšie a ľudia menej sebeckí a zlí. Naivné však? Dosť naivné.

Ale vlastne to je dôvod, prečo píšem. Nie kvôli móde, beauty, kvôli chvastaniu sa na blogu pred tisíckami ľudí, ako mi to sem z času na čas napíše nejaký jedinec, ktorý očividne nie je spokojný so svojím stereotypným životom, a tak stereotyp, ktorý bol to jediné čo si za tie roky dokázal vybudovať, obohacuje nie zrovna najproduktívnejším spôsobom. Píšem práve kvôli tomu, že sú to také moje zadné dvierka. Tie predné, sú hlavným vchodom, mojím každodenným životom. A tie zadné sú umením, s ktorým sa stretávame každý deň okolo nás. Každý z nás sa nejako vyjadruje. Ja rada píšem články, píšem básne, točím videá. Ak to niekto ocení a prežije si tých pár viet so mnou, je to fajn pocit. Všetci si v sebe niečo nesieme, niečo ukrývame, ale taktiež je nám jasné, že to nemôžeme v sebe ukrývať navždy. Preto máme rodinu, najlepších priateľov, partnerov, a potom tu sú osamelí básnici, ktorí majú papier a pero. Dôležité je, aby sa to z nás dostalo nejakým spôsobom von.

A potom je tu hudba. Ak náhodou nečítate básne, knihy a často ani moje príspevky, určite každý jeden z vás počúva hudbu. Nepoznám nikoho, kto by ju nepočúval. Je to ako žitie. Každý človek má na zemi svoje miesto, ale všetci máme spoločné to, že sme. Nezáleží na tom akú hudbu, jednoducho tá hudba tu pre nás vždy bola, je aj bude a tak ako naše nálady ovplyvňujú to čo počúvame, tak to funguje aj naopak. Pred pár týždňami nazad som bola s Petrom na víkend v Prahe. Keď sme večer prišli na hotel, pustil akustický album na Spotify, ktorý vo mne zanechal množstvo pocitov. Zčasti preto, lebo sme na jednu z piesní spontánne začali na izbe spolu pomaly tancovať, čo nachvíľu z môjho života vyčarovalo môj vlastný, vysnívaný román, ale aj preto, lebo tie akustické piesne sú oveľa viac precítené a zmyselné. Aspoň pre mňa. To považujem aj za príčinu toho, prečo je u mňa v izbe album Purpose od Justina Biebera na repeate snáď každý deň. 


Viete čo? Celý tento článok mal byť o hudbe a o mojej radosti z nového Marshall repráku, ktorý som dostala na narodeniny a úspešné zakončenie skúšok. A kde som skončila? O vytvorení príspevku kde poukazujem na to, že každý človek má svoj vlastný ventil, nazývaný umenie. 

Ale o tomto to asi je. Umenie sa predsa neriadi ničím predpísaným, umenie tvorí. A toto je môj dnešný výtvor.

 

A ešte k mojej prvoplánovej not so deep pointe - mám nový reprák, ktorý mi robí naozaj veľkú radosť lebo tie akustické piesne majú veľmi čistý zvuk a navyše fakt dobre vyzerá. Toto je asi to, čo by som bežne rozvila do päťdesiatich viet. Ale dnes nie. Dnes bol čas otvoriť ventil. 

 

 

 

14 Comments

  • Kris • 11 FEBRUARY 2016 / reply
    Moma tvoj blog sledujem už asi dva roky a tento príspevok patrí medzi tie najlepšie :) Určite pokračuj
  • K • 11 FEBRUARY 2016 / reply
    presne som si spomenula na ten playlist na spotify ked som si prečítala nazov clanku :)
  • Zuzana • 11 FEBRUARY 2016 / reply
    Dokonalý príspevok👌🏻
    *pomaly
  • E.M.C.A. • 11 FEBRUARY 2016 / reply
    Ty píšeš a baví ťa to ja som sa pred pár rokmi zapísala na tanečný krúžok nebrala som to boh vie ako začala som tancovať v prvom ročníku a teraz som šiestačka a teraz neprejde deň kedy by som si nepustila pesničky a nezačala tancovať len tak v izbe. Každý mame svoju vášeň ty rada píšeš niekto miluje spev a ja keď som začala tak som si nemyslela že o par rokov bude tanec mojou vášňou a že budem s tancom aj na Majstrovstvách sveta aj keď uznávam par krát som chcela skončiť ale nikdy by som nemohla tanec milujem. Nikdy nezabudnem na to keď som sa 1.-krát postavila na pódium a mala som takú trému že som to nezvládla ale teraz každý rok mame vystúpenie aspoň 10-krát a vždy tam idem s tým no a čo keď sa pomýlim a čo keď mi nevýdu doby ale vždy si poviem že na tom nezáleží pretože jedna jediná chyba není podstatná ale to že robím to čo milujem, na tvojom blogu milujem hlavne to že je tu toľko vášne a inšpirácie že sa nebojím nič napísať čo by som sa bála niekomu povedať pretože by sa mi pravdepodobne vysmiali ale viem že ty ma pochopíš.
  • A. </3 • 12 FEBRUARY 2016 / reply
    Tak hlavne si do toho repraku nepoustej Youtube ripy a 128kbps pisnicky, jinak si ho neuzijes :)
  • Sandra • 12 FEBRUARY 2016 / reply
    Super prispevok <3
  • Lea • 12 FEBRUARY 2016 / reply
    Tento článok sa mi veľmi páči. Ako hovoríš hudbu počúva každý. Aj ja a preto so sa dala na školu a učím sa na gitare. Niekto spieva, tancuje, hrá na hudobný nástroj, točí videa na youtube alebo píše blogy. Je to jeho záujem. Nikto nezačal ako profesionál. Nevedel hneď zahrať pesničky s akordmi, tancovať profesionálne, mať niekoľko tisícok odberateľov alebo čitateľov. Ty si to dotiahla ďaleko a si jedným z mojich vzorov. ♥
  • Moma • 12 FEBRUARY 2016 / reply
    Milujem vašu odozvu, ďakujem <3
  • Tess • 12 FEBRUARY 2016 / reply
    Skvelý článok Moma :) ďakujem ^.^
  • Soňa • 12 FEBRUARY 2016 / reply
    Pre mňa si jeden z mála mladých ľudí, ktorí dokážu takto precítiť to, čo píšu. Každé slovo som hltala očami. Rozplývala som sa. Zbožnujem takéto úvahové chvíľky, kedy nechám voľný priestor všetkým myšlienkam tak, ako si to urobila aj ty. Tvoj blog sledujem už dosť dlho, blogy celkovo a to nehovorím o youtube. Píšem odmalička a milujem písanie tak, ako aj ty. Je to ako keby mám vysnívanú sestru, aj keď sa osobne nepoznáme. Neprestávaj písať, tento článok je zrejme najlepší, aký som na tvojom blogu čítala. Ozajstná inšpirácia. Veľa šťastia v ďalších článkoch. :)
  • Kristýna • 12 FEBRUARY 2016 / reply
    Sleduju tě už od dob, co jsi měla na Facebooku beauty stránku, takže docela dlouho. Jsem takový tichý pozorovatel, nikdy jsem v podstatě nereagovala na tvoji tvobu, i když jí celou tu dobu obdivuju. Ale dneska mi to nedá. Tohle je, troufám si říct, jeden z nejlepších příspěvků vůbec. Tvoje úvahy jsou úžasný, vždycky mě donutí přemýšlet. Je neuvěřitelný, jak jsi se dokázala posunout a dospět. Myslím, že už víc ani říkat nemusím... Snad jenom možná DĚKUJU za to, že tak skvěle píšeš.
  • Dominika • 13 FEBRUARY 2016 / reply
    krásny článok, príjemne sa číta :)

    <a href="http://dominikamakarova.blogspot.sk/ ">Dominika Makarová fashion blog </a>
  • zuz • 27 APRIL 2016 / reply
    https://passioninlife2.blogspot.com
  • Natali • 01 MAY 2016 / reply
    Tento príspevok mi zanechal veľmi divné pocity a ako aj z iných vecí tak aj z tohto článku som si niečo zobrala čo ni bude robiť život krajším. Ďakujem 😊
Responding to