Nie je zvláštne, ako ovplyvňujú váš život jednotliví ľudia v ňom? Viem, že šťastie osoby by nemalo závisieť od druhej. Ale podľa mňa by to tak nefungovalo. Áno dokážeme si vystačiť sami, ale nie nadlho. Sama by som sa klamala keby tvrdím, alebo si nahováram, že tento rok bol plný zmien nezávislo od ľudí. Pretože práve pár ľudí v mojom okolí ovplyvnilo môj život a zaviedlo ma na smer, ktorým sa práve teraz poberám. Najkrajšie na tom všetkom je to, že cítim, že je táto cesta správna, že kráčam správnym smerom a navyše s osobou, ktorú milujem, po svojom boku. Je jasné, že netuším čo bude o rok. Možno na konci roka 2016 bude všetko úplne inak. Možno ani nebudem mať možnosť písať ďalšie riadky. Ktovie. Ale pokiaľ som tu, žijem daný moment a užívam si život tak, ako som si ho mala užívať už dávno. Som šťastná, že jeho neodmysliteľnou súčasťou ste sa stali aj vy, pretože bez vás, by nič z toho nebolo možné.
Vianoce sa skončili a ja sa práve k ich koncu vraciam po dlhšej pauze opäť k blogovaniu, opäť k môjmu milovanému písaniu. Človek by čakal, že tak spravím buď pred Vianocami, alebo na Nový rok. Proste kedykoľvek, keď to dáva zmysel, keď sa niečo nové a krásne začína. Avšak tí, čo ma sledujete od mojich začiatkov viete, že odomňa sa väčšinou ničoho logického a normálneho nedočkáte. Našťastie mám stále dostatočne veľkú slovnú zásobu, aby som vás presvedčila o tom, že to mám celé premyslené a nelogicky to vyzerá len naoko.
Posledné dni, často, možno až príliš často, uvažujem nad mnohými vecami. Nad minulosťou, na ktroú myšlienok som sa veľmi dlhú dobu nedokázala zbaviť a niekoľko mesiacov som lipla na niečom, čo už bolo dávno za mnou. Na niečom, čo ma neposúvalo, ba naopak, brzdilo. Vždy som bola z tých, ktorí sa ťažšie prispôsobujú novým okolnostiam a ja stále v mojej hlave bojujem s faktom, že dospievam, že o pár týždňov to bude oficiálne. Budem dospelá. Vek je len číslo, to všetci vieme, ale od šestnástich narodenín si čím ďalej tým viac uvedomujem, akou neúprosnou veličinou je čas a ako rada by som ho ovplyvnila. Pred pár dňami, som našla v mobile text, ktorý som písala začiatkom augusta, keď som sa zobudila uprostred noci a sediac na balkóne som spisovala svoje myšlienky, pozerajúc sa do diaľok, ktoré vidím z nášho 10. poschodia.
Tak, ako som včera, na sociálnych médiach (aká irónia vzhľadom k téme), sľúbila, dnes vám píšem moje vyjadrenie k dosť kontroverznému videu youtuberky, modelky a hviezdy sociálnych médií menom Essena Oneill. Ak ste náhodou video nevideli, nájdete ho TU. Je po anglicky, ale ak máte aspoň základné znalosti angličtiny tak určite aspoň zčasti pochopíte, o čo vo videu ide. Napriek tomu, že verím, že to dokážete, v skratke vám popíšem viac ako 17-minútové video, v ktorom Essena Oneill vysvetľuje, prečo sa napriek miliónom fanúšikov, perfektného života modelky a internetovej hviezdy, vzdáva sociálnych médií a všetkého, na čom niekoľko rokov pracovala.
Vlasy. Pre nejednu z nás vlasy predstavujú každodenný ranný boj o to, aby sa z nich dalo niečo vyčarovať. Moje vlasy sú odjakživa prirodzene rovné. Úplne rovné. Sú dni, kedy sa skutočne ponáhľam a ocením, keď mi úprava vlasov zaberie len pár sekúnd tým, že si ich zopárkrát prečešem kefou. Často počúvam z úst mnohých rovesníčok slová ako ,,ja ti tak závidím rovné vlasy''; ,,čo by som dala za rovné vlasy''; ,,ty máš ťaké šťastie, že s nimi nemusíš nič robiť''. Avšak sú tu aj také dni, kedy to na nich doslova nenávidím. Keď idem na formálnu akciu, či udalosť, akou je napríklad ples, natočené vlasy mi vydržia sotva hodinu.